Založiť webovú stránku alebo eShop

Exoty zaujímavosti články

Vitejťe na stránke mhprepelice.wbl.sk v sekcii Exoty zaujímavosti články

Papagáj poplašil susedu a tá zvolala na poplach.

Papagáj, ktorého škrekot znel ako hlas malého dieťaťa, bol na príčine núdzového poplachu, na ktorý zareagovala polícia a hasiči. Bezpečnostné zložky privolala susedka, ktorá klopala na dvere bytu v meste Ibbenbüren neďaleko Osnabrücku. Nikto ale neotváral, no zvnútra bytu sa ozýval detsky znejúci hlas, ktorý kričal slová "mama" a "ocko". Polícia vylomila dvere, ale byt bol prázdny zrejme už niekoľko dní. "Na prekvapenie príslušníkov bezpečnostných zložiek našli vnútri len papagája," napísala polícia vo svojom vyhlásení. Papagáj sedel spokojne na svojej klietke a príslušníkov privítal rovnakými slovami, ktoré vystrašili obyvateľku domu. Majiteľov bytu, rodičov s dvoma deťmi, neskôr kontaktovali telefonicky. Rodina políciu informovala, že je na dovolenke a papagája kŕmi ich známy :) :) :)

 

Andulka sa na polícii priznala kde býva.

Stratená andulka po dvoch dňoch mlčania v klietke na policajnej stanici mužom zákona nakoniec prezradila svoju domácu adresu. Prekvapení policajti vtáka následne vrátili 64-ročnej majiteľke. Stratená andulka našla cestu k svojej majiteľke vďaka presnej adrese, ktorú odrecitovala policajtom. Andulka zmizla z domu v nedeľu ráno a odletela do centra mesta. Tu si našla cestu do hotelovej haly, kde pristála na pleci jedného z hostí. Hotelový personál andulku chytil a odovzdal ju polícii. V klietke na policajnej stanici následne strávila dva dni. Policajti uviedli, že vták po celý čas vydával len štebotavé zvuky. Andulku pobyt na polícii zjavne unavil, a tak v utorok v noci začala prekvapeným policajtom dookola opakovať svoju domácu adresu vrátane čísla domu. „Nečakali sme, že majiteľa identifikujeme takýmto spôsobom,“ uviedol jeden z policajtov, ktorý andulku následne vrátil do rúk jej 64-ročnej majiteľky.

Bidlá

 Prirodzené u papagájov je, že na prstoch majú pazúry. Tie sú z rohoviny, podobne ako zobák. Neustále im dorastajú a ich prirodzenou snahou a potrebou je, aby si ich obrusovali. Vtáky vo voľnej prírode sa pohybujú v priestore kde je dostatok vhodného materiálu na prirodzené obrusovanie. Majú k dispozícii stromy, skaly atd. O brúsnych bidlách sa dá baviť dlhšie. Je ich na trhu veľa: cez krátke, dlhé, krivé, zábavné, otočné, ale i napr. terapeutické. Tak isto sú z rôznych materiálov: kávovníkové, cementové, bavlnené, ílové... Najdôležitejší pri výbere bidla je materiál, z ktorého sú vyrobené. Bidlo by malo byť prírodné a určite nie cementové. Cementové je veľmi neprirodzené. Je studené a čo je podstatné – vysušuje pokožku na nohách vtákov. Následkom toho môžu nastať ďalšie problémy, ako je suchá a popraskaná koža na nohách. Prírodné bidlá priamo z lesa sú dôležité pre okus a živiny, ktoré sa v kôre nachádzajú. Najvhodnejšie sú konáre z ovocných stromov alebo bazy, vŕby. Nielenže ich vtáky okusujú a berú si z nich potrebné živiny, dôležité je i to, že majú postarané o zábavu.

V čase vašej neprítomnosti majú čo robiť. Konáre by mali byť rôznej hrúbky. Vták musí do držania sa na bidle zapojiť všetky svoje svaly. Dobré je, niektoré bidlo dať i šikmo alebo priam zvislo, aby vták musel trénovať úplne všetky svaly na prstoch a nohách. Tak isto je to aj v prírode. Stromy majú konáre úzke, silné, rovné aj krivé. Dlhé a prerastené pazúry alebo zobák môžu vyvolať ďalšie problémy v živote papagája. Ak má prerastený zobák, nebude sa vedieť dobre nakŕmiť. Ak bude mať prerastené pazúry na nohách, nebude sa vedieť dobre udržať na bidle, bude mať problém s chôdzou, následne môže prísť až k deformácii nôh. Tak isto sa o ne môže zavadiť a aj sa napr. pri škrabkaní v okolí oka poraniť. Prerastený zobák alebo pazúry sa dajú ambulantne skrátiť u veterinára. Ten musí mať s takýmto niečím skúsenosti, pretože veľmi ľahko sa stane, že zastrihne do cievky v pazúre, čo je pre vtáka bolestivé a veľmi dlho pazúr krváca. Zastrihávanie je preto riskantné a aj zbytočné, keďže tento problém vyriešia brúsne bidlá.

Dôležité ÚV

Vtáci vnímajú denné svetlo dvomi spôsobmi. Okom, ktorého sietnica má schopnosť ďalej smerovať informácie o intenzite, farebnosti a polarizácii (smeru) a zvláštnou žľazou, ktorá sa vinie okolo oka a pomáha vtákom vnímať svetlo ešte iným spôsobom. Táto žľaza meria dĺžku denného svetla (tzv. fotoperioda) a vedie získané informácie ďalej. Tieto informácie idú ďalej dvomi smermi : do mozgu pomocou očného nervu a zvláštnou cestou do hypofýzi.

Nielen hypofýza, ale aj epifýza (časť medzimozgu) pôsobí ako regulátor žľazového systému a ovplyvňuje tak celkovú látkovú výmenu vtáčieho tela. Preto je veľmi dôležitá dĺžka denného svetla v živote vtákov. Pre optimálny zdravotný stav chovaného vtáctva by malo byť svetlo zapnuté asi hodinu po východe slnka a hodinu pred západom slnka ho treba vypnúť. Praktické je mať časový spínač, ktorým udržíte prirodzený cyklus trvania denného svetla a prirodzený cyklus rozmnožovania chovaných vtákov. Je známe, že k množeniu sa dá povzbudiť predĺžením fotoperiódy na 14 – 16 hodín. Predĺženie osvetlenia by malo nastať plynule. Možné je prejsť i na náhly prechod predĺženia osvetlenia a môže byť tiež úspešné. Typ osvetlenia je preto veľmi dôležitý. Je potrebné, aby malo potrebné UV žiarenie aj vyvážený svetelný výkon. Nevyvážený svetelný zdroj ovplyvní činnosť očných žliaz, ktorá sa nepriaznivo prejaví do všetkých životných funkcií chovaných vtákov. Môže sa prejavovať formou nepokoja, slabosti, zvýšenej neznášanlivosti, zlého rozmnožovania a poruchou látkovej výmeny. Pri prehustení modrej oblasti spektra má u potomstva za následok liahnutie prevažne samičiek. Z toho dôvodu nie je vhodné používať pre osvetlenie vtákov žiarivkové trubice určené pre akvaristiku.
Celospektrálne svetlo má tiež dobre reprodukovať farebnosť. Vtáky majú oveľa žiarivejšie farby. Nie menej je dôležitá syntéza D3 vitamínu. Vitamín D3 je u vtákov nevyhnutný pre zdravý vývoj kostí. Niektoré zvieratá si dokážu vitamín D3 vytvoriť pomocou slnečného svetla vo svojej pokožke. K tomu slúži najlepšie oblasť spektra UVB. Vtáky túto možnosť nemajú, nakoľko svoju kožu majú pokrytú perím. U väčšiny vtákov zhromažďuje kostrčová (chvostová) žľaza previtamín D z krvného obehu a sústreďuje ho do žľazových sekrétov. Tie sú potom vystavené pôsobeniu UVB behom roztiahnutého peria pri čistení. Pri ďalšom čistení potom takto ožiarené sekréty opäť vták prijme a dostanú sa do tela ako previtamín D. Pečeň a ľadviny ho zmenia na vitamín D3.
Zaujímavá je téma o rozdiele ľudského zraku od vtáčieho. Očná sietnica obsahuje čípky, ktoré sú rozdielnymi svetelnými vlnovými dĺžkami stimulované a prenášajú farebné informácie ďalej do mozgu. Človek má tri rôzne druhy týchto čípok, ktoré nám umožňujú rozoznať tri základné farby: červenú, zelenú a modrú. To je tzv. 3- farebné videnie. Kombinácie týchto troch farieb nám umožňujú vidieť tisíce vzniknutých variant. Vtáky majú ešte štvrtý druh čípk, ktoré reagujú na UV žiarenie a preto môžu dodatočne vidieť i štvrtú základnú farbu, farbu UV. To je tzv. 4-farebné videnie.
U človeka nemôže UV svetlo prejsť očnou šošovkou. Vtáky takéto obmedzenie nemajú. Najnovšie vedecké výskumy uvádzajú, že niektoré vtáky môžu vidieť päť farieb, tzv. 5-farebné videnie. Môžu dokonca rozlíšiť dve rozdielne vlnové dĺžky UV svetla.
UV svetlo je pre vtáky nevyhnutné. Na UV svetlo reflektuje aj vtáčie perie a preto hrá dôležitú rolu i pri výbere páru. Použitím UV svetla v chove sú dosiahnuté ďaleko lepšie výsledky. Niektoré vtáky, ako napr. Loskuták Beo, sa zdá byť ľudskému oku iba čierny, avšak vtáčím okom je videný ako viacfarebný. To isté platí aj pre biele vtáky. Viditeľnosť UV svetla je dôležitá aj pri výbere potravy. Zrelé plody sa vtákom javia v inej farbe. UV svetlo spôsobuje, že červené tóny sú červenšie, zelené zelenšie. V tomto svetle sa dá aj jedincom, ktorý odmietajú potravu, podnietiť chuť do jedla. V neposlednom rade UV žiarenie vtáky využívajú aj pre navigáciu. Mierením slnečného svetla pozná vták smer, z ktorého svetlo svieti. To mu umožňuje letieť správnym smerom.

Traky na lietanie.

Traky vyriešia problém ako ísť s papagájom von mimo domu do voľnej prírody a neohroziť jeho bezpečnosť. Je lepšie, ak ho zoberiete so sebou ako keby mal ostať doma sám zavretý. Veľa krát na neho nemáte čas... a potom pri odchode z domu vidíte v klietke jeho smutný pohľad. Traky tento problém vyriešia. Sú vyrobené zo špeciálneho materiálu, ktorý odolá rozhryzeniu. Sú v rôznych veľkostiach podľa veľkosti a hmotnosti papagája a čo je hlavné - vodítko je zo špeciálnej gumy, ktorú papagáj tiež nerozhryzie a pri vzlietnutí ho len jemne pribrzdí a nijako mu neblíži.
Veľa ľudí má papagájov úplne skrotených a bežne s nimi trávia čas vonku bez toho, že by uleteli. Trvá to niekedy veľmi dlho, ale raz sa stane to, že aj títo maznáčikovia sa niečoho zľaknú, splašia sa, uletia a netrafia späť, aj keby chceli.
Samozrejme na traky si treba privyknúť. Spočiatku budú papagájovi vadiť. Nie je správne mu ich obliekať a nechať ho naďalej vnútri alebo priamo v klietke. Papagáj to berie ako trest a bude z toho nešťastný a nervózny. Keď mu traky navlečiete, okamžite treba ísť s ním von, aby ich nebral ako trest, ale ako odmenu . Aj keď mu budú na začiatku vadiť, netreba si to všímať, stále ho treba napomínať, aby ich nechal a treba ho zabávať. Dať mu nejakú halúzku, oriešok alebo niečo podobné, aby na ne zabudol. Hlavne ale, aby ste vy vytrvali a neodložili ich hneď po prvom neúspechu. Na to treba trpezlivosť a vytrvalosť. Majte jej viac ako váš papagáj. Pamätajte na to, že papagáj je tvor spoločenský a určite ocení, keď nebude musieť ostať doma sám, ale naopak, budete ho brať so sebou. Čím častejšie s ním v trakoch pôjdete von, tým rýchlejšie si na ne navykne.
TOPlist